Tí, ktorí veria v spásu jedine skrze vieru v Ježiša Krista, bez akýchkoľvek skutkov, sa často stretávajú s otázkou:„Chcete povedať, že keď niekto uverí, tak si môže žiť ako chce, a o spásu nepríde?“

Odpoveď je jednoduchá. Áno!

Biblia jasne hovorí, že spasení sme zadarmo, z milosti, skrze vieru v Ježiša Krista! Uvedomujeme si, že nie sme dosť dobrí na to, aby sme mohli ísť do neba, a preto sa spoliehame na Neho, veríme, že On nás svojou smrťou, pochovaním a zmŕtvychvstaním vykúpil z pekla, a daroval nám večný život. Veríme Ježišovým slovám keď hovorí, že kto uverí v Neho, bude žiť, aj keby umrel. (Ján 11:25)  Jediná vec, ktorú musí človek spraviť na to, aby bol spasený je uveriť v Evanjelium (dobrá zvesť o smrti, pochovaní a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, na odpustenie NAŠICH hriechov). V momente ako uveríme, dostaneme od Boha dar večného života, sme spečatení Duchom Svätým, narodíme sa z Boha.  Potom, ako je človek spasený, o spásu nemôže nijakým spôsobom prísť, inak by Boh klamal, keď nám sľúbil, že každý, kto UVERÍ v Toho, ktorého On dal, nezahynie ale má večný život. 

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Ján 3:16

Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša. Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva VIEROU BEZ SKUTKOV ZÁKONA.
Rim 3:23-28

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej.
Rim 5:1-2

Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno,
Ján 1:12

Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!  A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.
Rim 8:15-16

Spasený človek je slobodný v Kristovi a má istotu, že Ježiš ho nepošle do pekla, aj keby spravil nejaký ťažký hriech, pretože sa spolieha na to, že Ježiš už svojou smrťou, pochovaním a zmŕtvychvstaním zaplatil za VŠETKY jeho hriechy. Preto takýto človek už viac nie je otrokom zákona, ale je v Božej milosti. Narodil sa z Ducha ako Božie dieťa a už sa nemôže stať nič, aby prestal byť Jeho dieťaťom.

A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech zavládol nad smrťou, aj milosť panovala nad spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista.
Rim 5:20-21

Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie.
Rim 6:1-2

Všetko je mi dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko je mi dovolené, ale nie všetko buduje.
1 Kor 10:23

V momente spásy človek nepríde o slobodnú vôľu, ale rozhoduje sa ďalej, ako bude žiť svoj život. Má 2 možnosti – žiť podľa Božích pravidiel, alebo žiť podľa sveta. Bez ohľadu na to, ako sa rozhodne, keď zomrie, pôjde do neba, pretože uveril v Krista. To, ako sa rozhodne, však ovplyvní jeho život NA ZEMI. Aj keď je už niekto spasený, stále má čo stratiť. Ešte stále žije tu na tejto zemi. Ak bude hrešiť, Pán Boh ho tu na zemi bude trestať. Má človek naďalej zotrvávať v hriechu? Nemal by. Veď predsa kto z jeho detí by chcel byť neustále Bohom trestaný?

lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a trestá každého, koho prijíma za syna.
Žid 12:6

Keď neposlúchnete svojich rodičov, čo spravia? Vylúčia vás z rodiny? Prestanete byť ich dieťaťom? Každý rodič, ktorý miluje svoje dieťa ho potrestá, aby ho naučil, že za neuposlúchnutie príkazu/zákazu musí niesť následky. Rodič dieťa potrestá, ale nevylúči ho z rodiny, veď to predsa nie je možné. Dieťa nikdy nemôže prestať byť dieťaťom svojich rodičov, bez ohľadu na to, ako veľmi sa previní. Keď sa dieťa narodí rodičom, tak ich dieťaťom je navždy a nemôže sa stať NIČ, čo by to zmenilo.

Ako je to teda s hriechom u spaseného človeka?

A nielen ono, ale aj my, ktorí máme prvotiny ducha, aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela.
Rim 8:23

Duch spaseného človeka je znovuzrodený, hriešne telo však ostáva, preto spasený človek hreší aj naďalej (1 Ján 1:8). Rozdiel je v tom, že za hriechy, ktoré koná potom, ako bol spasený, nebude poslaný do pekla, ale tu na zemi bude určite potrestaný. Stále sa na neho vzťahuje to, že bude žať, čo zaseje.

Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!
Gal 6:7

Ak spasený človek upadne  do hriechu a bude porušovať Boží zákon, bude Bohom potrestaný tu na zemi. Ak, povedzme, začne piť alkohol, stane sa z neho alkoholik, zničí si zdravie, vzťahy v rodine,  možno skončí na ulici alebo dokonca zomrie. Premrhá si život, ale keď zomrie, Boh ho nepošle do pekla, pretože uveril v Jeho Syna, Ježiša Krista, ktorého On poslal zomrieť za naše hriechy!