Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, ktoré ani nie je iné evanjelium. Sú však niektorí, čo robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť evanjelium Kristovo. Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, – nech je prekliaty!
Gal 1:6-8

Čo je to evanjelium? Evanjelium je radostná zvesť o tom, čo Boh urobil pre nás, aby sme mohli byť zachránení od večného zatratenia, ktoré si zaslúžime za to, že sme zhrešili.

Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, a skrze ktoré aj ste spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, inak by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem
1Kor 15:1-4

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Ján 3:16

Biblia nás varuje pred ľuďmi, ktorí zvestujú iného Krista a iné evanjelium. Dnes existuje veľa iných evanjelií, ale všetky majú jednu vec spoločnú – buď k evanjeliu Pána Ježiša Krista pridávajú navyše potrebu nejakých skutkov, alebo vôbec neobsahujú zvesť o tom, čo Pán Ježiš Kristus urobil pre našu záchranu. Takéto evanjeliá sú nebezpečné v tom, že nemajú moc spasiť človeka a ak im človek verí, bude zatratený pre svoje hriechy, lebo neuveril Kristovmu evanjeliu, ktoré jediné má moc spasiť hriešneho človeka. Takíto ľudia nadarmo uverili (1 Kor 15:1-4)

Veď ja sa nehanbím za Kristovo evanjelium, lebo ono je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi.
Rim 1:16

Tu sú niektoré iné evanjeliá, s ktorými sa najčastejšie stretávame.

“Buď dobrý a pôjdeš do neba”

S týmto učením sa stretneme medzi ľuďmi asi najčastejšie. Učí nás, že naša spása závisí čiste od našich skutkov, čo je v protiklade s Bibliou, ktorá učí, že spasení sme z milosti skrze vieru v Krista a jeho evanjelium a nie z našich skutkov.

Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.
Ef 2:8-9

Učenie “buď dobrý a pôjdeš do neba” má hneď niekoľko problémov:

1. Ako vieme, čo je dobré a čo zlé? Biblia hovorí, že skrze zákon (biblický) je poznanie dobra a zla (Rim 3:20). Ľudia, ktorí veria tomuto učeniu obvykle neveria Biblii a preto nemajú ani jasno v tom, čo je vlastne dobré a čo je zlé. Pre niekoho je napr. smilstvo dobré, pre niekoho nie. Keď náhodne vyberiete 2 ľudí, ktorí veria tomuto učeniu, je veľmi pravdepodobné, že majú rozdielne názory na dobro a zlo. A pritom “byť dobrý” je nutné pre spasenie podľa tohto učenia.
2. Čo, ak sme popri tom “dobrom” urobili aj niečo “zlé”? Čo s tým?
3. Ako veľmi máme byť vlastne “dobrí”? Je nejaká miera, podľa ktorej si môžeme byť istí, že sme dosť dobrí na to aby sme boli spasení?

Toto učenie sa šíri rôznymi tradíciami a pomaly ho začína učiť aj katolícka cirkev. “Pápež František” v máji 2013 na nejakej omši povedal, že aj “ateisti” sú vykúpení krvou Krista, že každý musí len konať dobré skutky a že žiadna viera v Krista nie je potrebná. Na Slovensku toto učenie šíri Marian Kuffa, katolícky kňaz podobne ako aj iní katolícki duchovní:

• Kázeň Mariana Kuffu s učením, že “každý úprimný príde do neba”

“Spasení sme skrze vieru, dobrý život a sviatosti”

Toto učenie má korene v katolíckej cirkvi a rozšírilo sa do niektorých protestantských cirkví, ktoré z nej vznikli (napr. evanjelickej). Ostatné protestantské cirkvi učia falošné evanjelium typu “spasení sme z viery samotnej, ktorá nezostáva samotná”.

Základom falošného evanjelia typu “spasení sme skrze vieru, dobrý život a sviatosti” je tzv. apoštolské vyznanie viery, ktoré síce spomína, že Pán Ježiš zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych, ale už nespomína, že to urobil pre nás, aby každý kto tomu verí, nezahynul, ale mal večný život a boli mu odpustené všetky hriechy. Miesto toho cirkvi vo svojich katechizmoch a iných falošných knihách učia, že hriechy sa hriešnikovi odpúšťajú skrze duchovného (farára) a sviatosti, na ktorých sa hriešnik musí celý život pravidelne zúčastňovať, aby mu tak mohli byť priebežne odpúšťané hriechy. Takže spása je podľa tohto učenia zásluhou (odmenou) za celoživotnú snahu hriešnika o “čo najlepší život” a o odpúšťanie hriechov skrze farára a sviatosti, plus vieru podľa falošného apoštolského vyznania.

Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A ak zo skutkov, nie je to už milosť, inak skutok už nie je skutkom.
Rim 11:6

S týmto učením sa viaže nezmyselný pojem “odpadnutie od viery“, ktorý podľa tohto učenia predstavuje situáciu, kedy hriešnik prestane chodiť do kostola a na sviatosti, a/alebo upadne do hriechu. Týmto sa toto učenie snaží ukázať, že hriešnik vlastne nikdy nezíska večný život, ale len dočasný a nechodením na sviatosti resp. upadnutím do hriechu o spásu príde. Potom ju ale môže získať naspäť tým, že začne chodiť do kostola, na sviatosti a konať ostatné potrebné skutky. Navyše názov tohto pojmu je zavádzajúci, nakoľko v sebe obsahuje slovo “viera”, lenže ďalej sa o viere nič nehovorí, len o skutkoch – o tom, čo hriešnik robí alebo nerobí a nie o tom, v čo verí alebo neverí.

Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?
Ján 11:25-26

Takže, keď si to zhrnieme, podľa tohto učenia sa hriešnik musí celý život usilovať, aby si spásu zaslúžil za svoje skutky a nikdy si nemôže byť istý, či bude spasený alebo nie. Plus ešte musí veriť, že niekedy Pán Ježiš zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych – a na čo? Keď o spásu sa musí podľa tohto učenia hriešnik celý život usilovať svojimi skutkami? Aký to malo potom zmysel? Znie toto učenie ako radostná zvesť (evanjelium)?

Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.
Rim 5:8

“Spasení sme z viery samotnej, ktorá nezostáva samotná”

Toto učenie by sa tiež dalo zhrnúť do vety “Spasení nie sme zo skutkov, ale bez skutkov nebudeme spasení”, ktorá je rovnako nezmyselná, ako tá predchádzajúca. Toto falošné učenie tiež pridáva nutnosť skutkov u hriešnika na spasenie, podobne ako učenie typu “spasení sme skrze vieru, dobrý život a sviatosti”, ale na rozdiel od neho nehovorí o nutnosti skutkov priamo. Na jednej strane hovorí, že spasení sme jedine z milosti skrze vieru a nie zo skutkov, lenže potom dodá, že bez skutkov nie sme spasení. Dáva to zmysel? Nie.

Pri tomto učení sa používa umelo vytvorený pojem “spasiteľná viera“, ktorý sa nikde v Biblii nevyskytuje. Podľa tohto učenia sa jedná o vieru, ktorá je sprevádzaná skutkami. Týmito skutkami sú obvykle účasť na sviatostiach a zbavovanie sa hriechu. Bez týchto skutkov podľa tohto učenia nemôžeme byť spasení. Ako obhajoba tohto učenia sa používa pasáž z listu Jakuba 2, kde apoštol napomína svojich bratov (ľudí, ktorí už uverili), aby konali aj skutky a tým prinášali úžitok svojej viery aj ostatným a nehovorí sa tu o spáse. Viera bez skutkov a list Jakuba sú podrobne popísané na samostatnej stránke.

Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.
Rim 4:5

Aj pri tomto učení je na mieste otázka, ako veľmi sa musí hriešnik zbaviť hriechu, aby mohol byť spasený? Niektorí falošní učitelia, ako napr. Paul Washer, tvrdia, že človek po tom ako uverí, sa už nedopúšťa žiadneho hriechu, inak jeho viera nie je “spasiteľná”. Je toto učenie o úplnom zbavení sa hriechu biblické? Nie.

Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme klamárom, a Jeho slovo v nás neprebýva.
1Jan 1:8-10

Takže opäť sa jedná o učenie, ktoré učí, že každý človek sa musí o svoju spásu usilovne snažiť tým, že chodí na sviatosti a zbaví sa hriechu. Znie to ako evanjelium Pána Ježiša Krista? Obidve falošné evanjeliá – typu “spasení sme skrze vieru, dobrý život a sviatosti” a “spasení sme z viery samotnej, ktorá nezostáva samotná”, učia, že pokiaľ žijeme v hriechu alebo nechodíme na sviatosti, nebudeme spasení a pôjdeme do pekla. Rozdiel je len v tom, že prvé priamo hovorí, že skutky sú potrebné k spáse a druhé hovorí, že spasení sme z milosti skrze vieru, ale potom dodáva, že bez skutkov pôjdeme do pekla, čím vzniká sporný nezmysel.

Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú ZADARMO z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.
Rim 3:23-26

“Odvráť sa od svojich hriechov, urob Krista pánom svojho života a budeš spasený”

V Biblii nenájdete ani jeden verš, ktorý by hovoril, že človek musí spraviť Ježiša pánom svojho života alebo dať Ježišovi svoj život na to, ABY BOL SPASENÝ, alebo na to, ABY MAL VEČNÝ ŽIVOT. Toto učenie nepochádza z Biblie. Je to INÉ EVANJELIUM ako to, o ktorom hovoril Pavol v liste Korintským (1Kor 15:1-4). Pravé Evanjelium učí, že JEŽIŠ DAL SVOJ ŽIVOT ZA NÁS a nie že my máme dať svoj život Jemu!!!! Nasledovanie Ježiša nie je cesta spásy. Úplná dôvera v to, čo Ježiš podstúpil za nás na odpustenie našich hriechov je jediná cesta do neba. Ježiš od nás nežiada žiadne skutky, ani náš život ako výmenu za dar večného života! Chce len to, aby sme vierou prijali Jeho dar milosti, ktorým je večný život.

Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.
Fil 2:5-8

Človeku JE ĽAHKÉ byť spasený, pretože tú ťažkú časť našej spásy už vykonal Ježiš, keď zomrel na kríži, bol pochovaný a vstal z mŕtvych. On jediný bol poslušný až do smrti. On jediný naplnil celý zákon. V Ňom nieto hriechu. Jemu patrí všetka sláva! Takto sa pred ním nemôže nikto chváliť, pretože to Ježiš za všetko zaplatil, nám ostáva už len prijať dar večného života – UVERIŤ, spoľahnúť sa na to, že do neba pôjdeme za to, čo spravil Ježiš Kristus pre nás, za Jeho zásluhy, nie za vlastné!

Ľudia, ktorí učia, že na to, aby človek mohol byť spasený, musí Ježišovi odovzdať celý svoj život a spraviť ho pánom svojho života, sa snažia zaslúžiť si spasenie svojimi skutkami. Neuvedomujú si, že pritom Ježišovi ponúkajú svoje špinavé handry (Iz 64:6) ako výmenu za jeho dar milosti. Snažia sa uplatňovať vlastnú spravodlivosť namiesto toho, aby sa poddali tej Božej, ktorá je skrze vieru v Ježiša Krista.

Koľko je však dosť? Kedy si môžu byť istí, že úplne odovzdali celý svoj život Ježišovi a poslúchajú vo všetkom len Jeho a nenasledujú svoju vlastnú vôľu? Nikdy! Nikdy si nemôžu byť istí, či to čo robia stačí na to, aby ich Ježiš za to pustil do neba.

A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samotného, lebo ja vždy činím to, čo sa jemu páči.
Ján 8:29

Iba Ježiš Kristus jediný dokázal naplniť celý zákon, On jediný robil vždy to, čo sa páči Bohu. My ako hriešni ľudia však toho nie sme schopní, preto bol Kristus daný nám, aby sme skrze Neho, skrze vieru v Jeho spravodlivosť mohli byť ospravedlnení pred Bohom.

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme.
Rim 5:1-2

“Evanjelium prosperity a úspechu”

Toto falošné evanjelium sa netýka večného života, ale pozemského, a učí, že Boh má všetkých rád a každému chce pomôcť k “lepšiemu životu”, ktorý je definovaný zdravím, peniazmi, materiálnymi vecami a dobrými vzťahmi s ľuďmi. Toto “nové evanjelium” skôr pripomína návod na lepší život, v ktorom sa spomína aj nejaký boh, ktorý má ľuďom pomôcť k naplneniu ich vlastných plánov a snov v tomto živote. Na to, aby Boh ľuďom k tomu “lepšiemu životu” pomohol, sú obvykle potrebné rovnaké skutky, ako pri falošných evanjeliách typu “spasení sme skrze vieru, dobrý život a sviatosti” a “spasení sme vierou samotnou, ktorá nezostáva samotná” – teda zbaviť sa hriechu a chodiť na sviatosti plus ešte modliť sa. Toto učenie sa šíri pod názvom “nová evanjelizácia” prostredníctvom niektorých častí katolíckej cirkvi, hlavne medzi mladými ľuďmi okolo projektu Godzone na internete. Vrámci tohto projektu je na internete zverejnených niekoľko svedectiev, pričom ani v jednom svedectve sa nespomína, ako nás Pán Ježiš Kristus zachránil pred peklom a daroval nám večný život. Miesto toho dotyční svedčia, ako im “Boh” zlepšil niektoré veci v živote, pričom v drvivej väčšine svedectiev, ak nie v každom, nezaznie žiadne vyznanie viery, dokonca ani len meno Ježiš Kristus, v ktorom jedinom môžeme byť spasení.

Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.
1 Ján 5:10-13

Navyše, Biblia nás učí, že kresťania, ktorí zasvätia svoj život Kristovi, kázaniu Jeho slova a vydávaniu Jeho svedectva, budú mať vo svete súženie a budú svetom prenasledovaní, ako bol aj sám Kristus narozdiel od spomínaného učenia, ktoré tvrdí, že nasledovaním Krista budú vo svete úspešní.

Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.
Ján 15:18-19

Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.
Ján 16:33

pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera.
1 Ján 5:4

A všetci, ktorí chcú pobožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní,
2Tim 3:12

• Evanjelium podľa falošného učiteľa z godzone 1 – čo je evanjelium
• Evanjelium podľa falošného učiteľa z godzone 2 – na čo prišiel a za čo zomrel Ježiš

“Musíte mať osobný vzťah s Bohom”

Dnes je veľmi rozšírené aj učenie, že najdôležitejšie je mať dobrý vzťah s Bohom a na ostatnom nezáleží. Takéto tvrdenie dáva priestor rôznym falošným učeniam o tom, ako tento vzťah má vyzerať. Hlavný problém je však v tom, že sa v tomto učení znova nekladie dôraz na to, čo Kristus urobil pre nás, ale na vlastné zásluhy a skutky. Takíto ľudia neveria, že Pán Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a vstal z mŕtvych, čím nás vykúpil a daroval nám večný život.

Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť.
Ján 3:5-7

Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, ČO VERIA V JEHO MENO, ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.
Ján 1:12-13

Ježiš predsa povedal, že ak niekto chce vojsť do kráľovstva Božieho, musí sa znova narodiť. Musí sa stať dieťaťom Božím. Musí sa narodiť do Božej rodiny, tým, že uverí v Jeho meno.

Jednoducho sa to dá vysvetliť na príklade. Mám dobrý vzťah so susedom s ktorým máme veľa spoločných tém a záľub, trávime spolu veľa času. Znamená to, že jedného dňa budem jeho dieťaťom? Nie! Dieťa sa predsa musí narodiť rodičom a tým sa stáva členom rodiny. Nezáleží na tom, aký vzťah má s rodičmi, ich dieťaťom bude stále bez ohľadu na to, či ním, potom ako sa už narodí, chce byť alebo nie. Nemôže sa predsa jedného dňa rozhodnúť, že už nebude dieťaťom svojich rodičov. Keď sa raz dieťa narodí rodičom, je ich dieťaťom navždy. Takisto ak uveríte v Pána Ježiša Krista, narodíte sa z Ducha do Božej rodiny a nikdy už neprestanete byť Jeho dieťaťom BEZ OHĽADU NA TO, AKÝ S NÍM MÁTE VZŤAH! Preto kto raz uverí v Ježiša, nikdy o spásu nemôže prísť, lebo nemôže viac prestať byť jeho dieťaťom. Preto Ježiš hovorí, že je potrebné sa znova narodiť, nehovorí, že si máme s Bohom vybudovať dobrý vzťah (čo je aj tak pre hriešneho človeka nemožné).

Znova sa jedná o iné evanjelium, ktoré nemá moc človeka spasiť, v podstate zvesť evanjelia (smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista za naše hriechy) samé ani neobsahuje. Celý dôraz sa kladie na ľudskú spravodlivosť, nie na Božiu.

Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.
2 Kor 5:21